Vodík ako palivo budúcnosti

Image
Projekt „Inovácie vo vzdelávaní VET “ dotovaný Európskou úniou
Image

Úvod do témy WQ

Vodík je v súčasnosti uznávaný ako jeden z najdôležitejších alternatívnych zdrojov energie, ktorý môže zohrávať kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii mnohých sektorov vrátane priemyslu a dopravy. Pre svoju vysokú energetickú účinnosť a bezemisnú povahu dostal vodík prezývku „palivo budúcnosti“. Jeho najväčšou výhodou je, že pri spaľovaní uvoľňuje iba vodu, čím sa stáva mimoriadne ekologickým zdrojom energie. Vodík je možné získať viacerými spôsobmi, vrátane elektrolýzy vody s využitím obnoviteľnej energie, čo umožňuje tzv zelený vodík.

Masové zavádzanie vodíka ako paliva však čelí mnohým výzvam. Výroba vodíka, najmä ekologickým spôsobom, je stále nákladná a vyžaduje značné energetické vstupy. Problémom je aj skladovanie a preprava vodíka, pretože je vysoko horľavý a vyžaduje si špecializovanú infraštruktúru. Napriek týmto ťažkostiam má vodík potenciál stať sa v budúcnosti kľúčovým prvkom globálneho energetického systému, najmä v krajinách usilujúcich sa o uhlíkovú neutralitu.

Vývoj vodíkových technológií podporujú vlády a medzinárodné organizácie, ktoré ho považujú za riešenie mnohých problémov súvisiacich s emisiami CO₂ a zmenou klímy. Vodík je možné použiť vo vozidlách s palivovými článkami, ťažkom priemysle a ako médium na skladovanie energie, čo z neho robí všestranné palivo so širokou škálou aplikácií.

Výhody a nevýhody vodíka ako paliva budúcnosti

Výhody:

Nulové emisie: Vodík je čisté palivo – pri spaľovaní alebo použití v palivových článkoch vypúšťa iba vodu, čo výrazne znižuje dopad na životné prostredie a zlepšuje kvalitu ovzdušia.

Vysoká energetická účinnosť: Vodík má jednu z najvyšších hustôt energie na jednotku hmotnosti, čo z neho robí veľmi účinný nosič energie. V kombinácii s palivovými článkami môže poskytnúť väčší dojazd a dlhšiu dobu chodu ako batérie.

Všestranné využitie: Vodík možno využiť v rôznych odvetviach – od dopravy (vozidlá, lode, lietadlá) až po ťažký priemysel, ako je výroba ocele a cementu, ako aj ako prostriedok na skladovanie energie.

Možnosť výroby z rôznych zdrojov: Vodík je možné vyrábať z rôznych surovín, ako je zemný plyn, biomasa a voda. Produkcia „zeleného vodíka“ z obnoviteľnej energie (napr. z elektrolýzy pomocou solárnej alebo veternej energie) umožňuje jeho získavanie udržateľným spôsobom.

Riešenie problému skladovania energie: Vodík môže fungovať ako zásobáreň obnoviteľnej energie, čo je obzvlášť dôležité v kontexte prerušovaných zdrojov, ako je vietor a slnko. Môže sa vyrábať, skladovať a potom použiť, keď sa zvýši dopyt po energii.

Nevýhody:

Vysoké náklady na výrobu a infraštruktúru: Výroba vodíka, najmä „zeleného“, je nákladná a vybudovanie infraštruktúry na jeho distribúciu (čerpacie stanice, skladovacie systémy) si vyžaduje značné investície.

Ťažkosti pri skladovaní a preprave: Vodík je horľavý a ťažko sa skladuje, pretože vyžaduje vysoký tlak alebo veľmi nízke teploty. Výzvou je aj preprava vodíka, ktorá komplikuje logistiku jeho rozsiahleho využitia.

Nízka hustota energie na jednotku objemu: Zatiaľ čo vodík je veľmi energetický na jednotku hmotnosti, jeho hustota energie na jednotku objemu je nízka, čo znamená, že vyžaduje špeciálne veľké nádrže, čo obmedzuje použitie v niektorých vozidlách.

Závislosť od fosílnych palív: V súčasnosti sa väčšina vodíka vyrába z fosílnych palív, ako je zemný plyn, ktorý vytvára emisie CO₂. Prechod na ekologický, zelený vodík je preto stále výzvou.

Bezpečnosť: Vodík je vysoko horľavý a výbušný, čo predstavuje riziko v prípade nehody. To si vyžaduje použitie pokročilých bezpečnostných opatrení, ktoré sú drahé a technologicky náročné.

Informácie pre učiteľa

Tento WebQuest bol vytvorený pre žiakov odborných škôl a technických škôl, predovšetkým pre študentov v odboroch súvisiacich s automobilovým priemyslom, technológiou a ochranou životného prostredia. Cieľom projektu je oboznámiť žiakov s vodíkovou technológiou, jej potenciálom ako paliva budúcnosti, ako aj technologickými a ekologickými výzvami, ktoré sú spojené s jej rozvojom. Počas realizácie úlohy budú žiaci analyzovať, ako môže vodík prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a k energetickej nezávislosti od fosílnych palív.

Každá skupina pripraví multimediálnu prezentáciu na tému vybraných aspektov vodíkovej technológie, pričom sa budú venovať výrobe, skladovaniu, výhodám a výzvam spojeným s implementáciou vodíka ako paliva. Žiaci budú pracovať samostatne pri zhromažďovaní informácií a tímovo pri príprave prezentácie a zdieľaní záverov.

• Oboznámia sa s technológiami súvisiacimi s využitím vodíka ako paliva, ako aj s jeho chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami.

• Pochopia ekonomické, ekologické a spoločenské aspekty vodíkovej technológie.

• Rozvinú schopnosť analyzovať rôzne palivové technológie a ich možné budúce využitie.

• Precvičia si prácu v tímoch a individuálnu prácu, ako aj prezentovanie získaných informácií.

Žiaci budú pracovať samostatne pri získavaní informácií a v tímoch pri tvorbe prezentácií o rôznych aspektoch využitia vodíka ako paliva budúcnosti. Projekt im umožní rozvíjať tímovú prácu, plánovanie a efektívny individuálny prínos k realizácii projektu v stanovenom čase.

Odporúčaný čas na realizáciu WebQuestu:

Žiaci budú na realizácii procesu pracovať 12 vyučovacích hodín.

Hodnotiace kritériá: hodnotené budú:

• Miera vyčerpania témy (maximálne hodnotenie: 5, prekročenie tejto úrovne: hodnotenie 6),

• Estetika prezentácie a spôsob prednesu informácií,

• Zapojenie a schopnosť spolupráce žiakov.

Hodnotenie:

• Učiteľ pomôže žiakom analyzovať obsah spolu s nimi až do okamihu, keď žiaci plne porozumejú. Bude im poskytovať pomoc, rady, vysvetlenia, ale nie hotové riešenia. Takýto prístup je dobrým spôsobom, ako podporiť samostatnú prácu a tvorivé myslenie.

• Učiteľ by mal dôkladne analyzovať obsah spolu so žiakmi, až kým plne nepochopia tému. Mal by byť pre nich skôr sprievodcom, poskytovať rady a vysvetlenia, nie hotové riešenia. Tento prístup pomáha implementovať samostatnú prácu a tvorivé myslenie.

• Rozdelenie do skupín môže byť vykonané podľa rôznych kritérií, napríklad podľa poznávacích schopností, zručností a záujmov žiakov, aby sa „rovnomerne“ rozložili sily v jednotlivých tímoch.

• Učiteľ môže pomáhať žiakom pri práci v skupinách kladením navádzajúcich otázok. Je potrebné si uvedomiť, že sa učia novému spôsobu práce (procesu).

• Učiteľ by mal žiakom poskytovať konkrétne informácie o hodnotení ich dosiahnutých výsledkov, a to ako počas tímovej práce, tak aj pri sumarizácii výsledkov.

• Čas na realizáciu projektu by mal byť prispôsobený možnostiam žiakov. Nie je pevne stanovený. Uvedené časové rámce jednotlivých fáz procesu by mali byť brané ako orientačné.

Image